Dovoľte nám v mene redakčnej rady časopisu Magister Officiorum a občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť predstaviť Vám časopis Magister Officiorum.

Časopis Magister Officiorum vychádza raz za dva mesiace v tlačenej i elektronickej verzii (formáty PDF i HTML) a na svojich stránkach poskytuje štúdie z vedných odborov PRÁVO a POLITOLÓGIA.

Snahou redakcie je zabezpečiť Vám - našim čitateľom - aktuálne informácie z oboch vedných odborov vždy, keď je to možné, a uverejňovať aj príspevky majúce prierezový charakter.

Príspevok je reakciou na postrehy a na obsah pripomienok rôznych autorov k predčasom naformulovanej skutkovej podstate tresného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti - návrhu de lege ferenda. Je taktiež reakciou na viacerými autormi debatovanú  polemiku vo vzťahu k nami skôr vymedzenej definícii športu.

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu? 

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

Krátkym príspevkom sa autor zamýšľa nad podstatou požiadavky stelesnenej samotnou bohyňou Justíciou, ktorá je s previazanými očami, váhou a mečom symbolom justície tak, ako ju (ne)poznáme.

Spoplatnenie akýchkoľvek internetových služieb sa v podmienakch súčasnosti zvlášť pod vplyvom dogmatizovania spotrebiteľského práva stáva nemožným. Je tento trend dobrý, a aké su presahy z tohto konceptu plynúce?

Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.